Duch Vianoc

Ktosi utíšil vietor, jeseň poslal spať, ktosi obliekol lúky do svadobných šiat, deťom kreslí po lícach sám majster mráz, niet pochýb o tom, prišiel k nám Vianoc čas. Keď je za každým oknom prestretý stôl, najmenší píšu listy na severný pól, človek má chuť sa vrátiť do detských čias, lebo vmieša, duch Vianoc je v ňom aj v každom z nás. Skúsme si niečo priať, rýchlo kým z nebies padá hviezda, pri srdci nás bude hriať, anjel nám poslal zvesť. Môžme si svorne priať sen o ktorom sníme, nech sú každý deň a nie iba dnes. Zajtra ráno nás prebudia tóny kolied, plamienky detských očí v nich budú horieť. Vôňa ihličia prejde cez prahy dvier, v ľuďoch zavládne láska, pokora a mier. Skúsme si niečo priať, rýchlo kým z nebies padá hviezda, pri srdci nás bude hriať, anjel nám poslal zvesť. Môžme si svorne priať sen o ktorom sníme, nech sú každý deň a nie iba dnes. nech sú každý deň a nie iba dnes.